V prvú noc po tvojom poslednom výdychu sa prevaľujem. Nemôžem spať. Premýšľam nad tým čo sa práve udialo. Pozriem na plafón a vidím slabý odraz svetla. Nevenujem tomu pozornosť, no v druhú a tretiu noc, keď sa to zväčšuje a začína pripomínať dúhu, už pátram čo to znamená. Aj keď viem, že je to znamenie od teba, no rozum ma chce presviedčať o niečom inom. V izbe som počítač zakryla dekou. Odraz svetla bol stále na plafóne aj po zakrytí nočnej lampy. Každú noc do pohrebu sa mi ten odraz svetla zväčšuje. Až v noci po pohrebe sa mi ukázala brána. To viem, že si už v poriadku odišla na druhú stranu.
Je začiatok mája, druhý deň v mesiaci mi volali z pohrebnej služby, že si môžem prísť pre urnu. Idem sama autom do mesta. Mám zvláštne pocity. Pani v pohrebníctve mi podáva urnu a ja si uvedomujem aká je ľahká. Čo všetko sa zmestí do takej urny? Čo si vlastne berieme na druhú stranu? Na čo sa zmeníme po skončení našej životnej púte?
Sadám do auta. Urnu dávam na predné sedadlo. Prihováram sa ti. Myslím, že ma aj počuješ: „Katka, prvý krát sedíš vpredu.“ Slzy sa mi kotúľajú po líci. Pocítim závan vánku. Akoby si ma pohladkala. Idem domov za ockom.
V tichosti otváram vchodové dvere. Ocko plače, keď hore v tvojej izbe na komode chystám oltárik. Prihováram sa ti: „Katka, však mi pomôžeš vybrať rámik na tvoju fotku?“
Poobede idem do mesta a vstupujem do obchodu so suvenírmi. Len sa tam tak obzerám a obdivujem sošky anjelov. Vtom zbadám nádherný rámik s anjelikmi. Neváham, beriem ho do rúk a cítim zimomriavky na tele. Áno, toto je ten rámik, ktorý sa páči aj tebe Katka, však? Mám slzy v očiach a cítim vďaku za pomoc. Katka, najradšej by som sa ti poďakovala osobne, no nejde to … Teším sa, keď prídem domov a vložím do neho tvoju fotku.
Stojím pri oltáriku, dívam sa na plamienok sviečky, ktorý pomaličky horí. Cítim, že ma ukľudňuje. Spomínam na naše spoločné chvíle. Katka, už si tam hore. Mám toľko otázok: „ Ako sa máš? Čo asi robiš? A, ozaj ako sa ti páči oltárik?“ Som zvedavá či mi príde od teba odpoveď.
V noci sa prebúdzam, pozriem na plafón a vidím odraz svetla v tvare jednotky.
Slzy sa mi tisnú do očí od dojatia. Katka, ty si mi dala znamenie. Som šťastná a veľmi sa teším, že si stále so mnou a že sa ti oltárik páči.
O niekoľko dní sa zamyslím, zapálim sviečku a prihováram sa ti: „ Katka, ty si mi už dávno nedala žiadne znamenie. O chvíľu mi v mobile ťukne správa od neznámej osoby. Začala som čítať a neverím vlastným očiam. Píše mi jedna pani, ktorej si sa ukázala v sne. Opísala ťa úplne presne. Zaujali ju tvoje nádherné oči a dlhé mihalnice. V tom sne si bola úplne zdravá. Mala si pre nás jeden odkaz, ktorý nám prišla domov povedať osobne. Mňa uistila v tom, čo som vedela, no ocko to potreboval počuť od nej. Ona bola v tom období pre nás anjelom, ktorý nás prišiel povzbudiť a dodať silu.
