Po 20-tich ťažko skúšaných rokoch života som si potrebovala nájsť prácu.
Zaradiť sa do života bežného človeka. Bolo to náročné.
Keď som zašla na úrad práce zaevidovať sa medzi uchádzačov o prácu, mala som zvláštne pocity.
Zrazu som patrila medzi nezamestnaných. Úradníčka sa ma opýtala: „Čo chcete robiť?“ Nevedela som jej odpovedať. Mykla som plecom: „Neviem.“
Nevedela som sa zaradiť do pracovného pomeru.
Rok som potrebovala pauzu. Dobiť baterky.
Zrazu, keď som si povedala, že je najvyšší čas socializovať sa a skúsiť ísť do kolektívu, našla som si prácu v odbore, v ktorom som sa vyučila. Potešila som sa. Vrátila som sa v čase. Bavilo ma to.
No popri tejto práci som aj naďalej pomáhala ťažko chorým ľuďom. Potrebovali moje poradenstvo a pomoc.
Telefonovali mi v čase, keď som bola v práci. Nevedela som čo skôr.
Covid pozitívny test a následný dlhodobý kašeľ mi otvorili oči. Uvedomila som si čo naozaj chcem robiť a čo ma baví. Po troch mesiacoch PN som dala výpoveď v práci a zostala som nejaký čas zasa nezamestnaná.
K tomu, aby som sa mohla naplno venovať poradenskej činnosti pre ľudí s ŤZP potrebujem flexibilný pracovný čas. Preto som sa rozhodla pre samostatne zárobkovú činnosť.
Od 1.4.2022 som živnostníčka.
Ponúkam služby pre ľudí s ŤZP
Popri tom som našla záľubu v tvorivej činnosti.
Začalo ma baviť pracovať s farbami.
Učarovalo mi farbenie tričiek – batikovanie, maľovanie, výroba sviečok a darčekových predmetov.
Rozhodla som sa aj túto činnosť zaradiť do mojej živnosti.
Ponúkam svoje výrobky na predaj.