Tieto narodeniny mám nádherné. S mamou sa veľmi tešíme, že pozvanie na moju oslavu prijali všetci, ktorí pre nás veľmi veľa znamenajú. Hneď ráno prišla teta Anka s ujom Maťom a s Marekom. Teším sa, že tu nie som sama, kto len leží. Naše mamy sa už niekoľko rokov navzájom povzbudzujú a podporujú.
Na našu oslavu prišla aj teta Klaudia s deťmi. No a nesmie chýbať teta Ľuba s ujom Števom, Jakubom a Jessicou. Všetky tri tety sú mamine najlepšie kamarátky. Mama sa smeje: „Moje tri sestry.“
Vo Vydrove je Deň stromu.
Vybrali sme sa tam na výlet. Ja som stredobodom pozornosti, keďže mám široký kočiar. Ľudia sa obzerajú, či sa v kočiari vezú dvojičky. No keď zbadajú mňa, sklopia oči a ospravedlňujú sa mame.
Nevedia, že som v ňom ja sama. Mama sa uškŕňa. Teta Anka skonštatovala, aké je to zaujímavé sledovať reakcie ľudí, ktorí vidia dieťa inak obdarené. My dvaja s Marekom si to tiež užívame. On vo svojom kočiari sedí. Viac vidí okolie. Ja ležím a mám viac priestoru rozvaľovať sa. Komuže je lepšie? Dokedy vydrží táto pohodička?
Nie dlho. Marek sa začína mrviť. Ja po ňom opakujem. Som viac zahlienená.
Ocko odparkoval môj kočiar v chládku. Jáááj, tu je dobre. A ešte lepšie na maminých rukách. No ešte predtým ma mama odsáva. Uvoľňuje hlieny z tracheostomie.
Keď už dýcham dobre, berie ma na ruky. „Katka, kukni, koľko je tu detí.“ To sa mi prihovára ocko. Ozaj, a kde je Johanka, Jessica, Jakub a Veronika?
Hľadám ich, no nevidím ich ani nepočujem. Teta Ľuba s nimi odišla súťažiť.
Som zvedavá, ktorý z nich je múdrejší v hádankách o lese a zvieratkách v ňom.
Už nám je dlho. Obaja s Marekom sme nepokojní. Naši rodičia sa rozhodli ísť s nami domov. Tam si vieme najlepšie oddýchnuť. Ocko sa teší na opekačku.
Ja sa teším na oslavu mojich 13. narodenín.
Sedíme v altánku. Prichádza teta Klaudia: „Katka, všetko najlepšie. Nech si dlho zdravá.“ Teta Anka niečo nesie. Ružovú kabelku. Tá je ale nádherná.
Mama je dojatá: „Katka, pozri, akú krásnu tortu ty máš.“ Aha, tak to je torta.
A ja som sa tešila na ozajstnú kabelku. Zrazu vykukne teta Ľuba a niečo podáva mame: „Ivka, rozbaľ darček.“ Mama ju poslúchne. „Katka, aha, čo sa
ukrývalo v krabičke.“ Ukazuje mi ružovú kabelku. V nej sú korálky a sponky do vlasov. Jéj, to je prekvapenie.
Ako vedela teta, že túžim po kabelke? Číta mi myšlienky?
Fotíme sa. Všetky deti sa zhŕkli okolo postele. Neviem, koho skôr počúvať.
Otáčam hlavu za Jessicou. Veronika sedí pri mne a Johanka rozpráva zážitky z výletu. Smejú sa na tom, čo vyviedli v súťažiach. Náučné chodníky boli veľmi zaujímavé. Dozvedeli sa tam veľa nových vecí o stromoch, ktoré rastú v našom okolí. Ale aj o práci s drevom.
My dvaja s Marekom počúvame o tom, aké je náročné chystať drevo a čo predchádza tomu, kým máme v obydliach teplo. My doma kúrime drevom. Teraz už viem, že najskôr treba strom zasadiť. On rastie veľmi veľa rokov. Až potom je vhodný na výrub.
No dovtedy nám všetkým stromy robia veľkú službu. Vďaka nim dýchame čerstvý zdravý vzduch. A preto si treba prírodu vážiť. Deti boli šťastné, že sa to naučili a mohli o tom porozprávať aj mne.
Je čas na krájanie torty. Počujem štrngot lyžičiek a tanierikov. A nielen toho. Ocko doniesol dve fľašky vínka. Deti sa tešia. Čakajú, že sa ujde aj im. Áno, ujo Števko otvára detský šampus.
Fľašky sa vyprázdňujú, poháriky napĺňajú sladkastým mokom. Pripíjajú si na moje zdravie. Škoda, že ja nemôžem. No mama sa na do mnou zľutovala. Berie do ruky lyžičku, naplní ju šampanským
a priloží mi ju k ústam. Mám ich otvorené. Cítim niečo sladké. No nie nadlho. Sladký mok vyteká von. Škoda, že ho neviem prehltnúť. Neviem to.
Nedá sa mi. Ani tortu nemôžem ochutnať. Mama by mi ju rada rozmixovala, no torta je sladká a mohla by mi uškodiť. Predsa len ležím, mám oslabené trávenie. Cukor by sa mi rozkladal v žalúdku a mala by som veľa kyseliny.
Mama nechce riskovať. Namiesto torty mi nachystala jablko s banánom. To je pre mňa ľahšie stráviteľné.
Dnes bol krásny deň. Každý rok mama rekapituluje. Teší sa z toho, že prognózy lekárov sa ešte nenaplnili. Pri narodení hovorili, vraj nedožijem do roka. A ja som tu už 13 rokov. Aj keď som mamu od narodenia vytrápila.
Mala so mnou viac starostí ako radostí. No odkedy bývame tu na Balogu, viac si užívame pokoj a pohodu. Je nám tu veselšie. Som pokojnejšia. Bez záchvatov a zápalov pľúc.
Mama je tiež vyrovnaná s mojím zdravotným stavom. Pomáha mi, ako najlepšie vie. Vidí, že môj stav je stabilizovaný. A pošepkám vám, že sa mi zlepšil, čomu sa teším. Mamu to posúva ďalej.
Je odhodlaná mi ešte viac pomáhať. Ja jej sľubujem, že jej v tom pomôžem a budem zdravšia a zdravšia.
