Obliekame ťa do krásnych bielych anjelských šiat. Tíško tu ležíš.
Stojím pri rakve a posledný krát ťa držím za ruku. Posledný krát vidím do tvojej tváre. Posledný krát ťa hladkám.
Ďakujem, za život, ktorý sme spolu prežili. Za to čo som sa pri tebe naučila.
Katka, ďakujem za všetko čo si mi dala počas spoločných skoro 18 rokov.
Dnes ťa odprevadíme na cestu odkiaľ niet návratu. Vedela si, že dnes je tomu 47 rokov čo si aj starká obliekala biele šaty a so starkým si povedali spoločné „Áno“ ?
A už viem, prečo si sa ponáhľala do neba.
Chcela si starkému zagratulovať k jeho 70-tke, ktorú oslávil deň pred tvojím posledným výdychom. Dúfam, že to poriadne oslávite.
Pred kostolom sa schádza veľa ľudí. Som dojatá, keď mi kondolujú známi, ktorých som niekoľko rokov nevidela, tiež niektorých ani nespoznávam. Viem, že je to len rozrušením z toho čo sa deje okolo nás.
Ocko veľmi ťažko zvláda tvoj odchod. Celé dni plače, aj teraz tu v kostole. Je ťažké dívať sa na neho. No smútok v srdci mám aj ja.
Aj ja si prechádzam svojou bolesťou. Veď sa lúčim so svojou dcérkou.
Dúfam, že s Božou pomocou budem zvládať tvoj odchod a zároveň byť oporou tvojmu ockovi.
Verím, že mi pán Boh dá silu, tak ako mi ju dával, kým ste boli so mnou obaja. Často mi dával náročné životné skúšky, za ktoré som vďačná lebo ma posilnili. Modlím sa a ďakujem. To mi veľmi pomáha.
No pravdupovediac si neviem predstaviť ako teraz budem žiť bez teba. Čo budem robiť?
