Dnes je piatok 13- teho. Tešila som sa, že pôjdeš so mnou domov a ty namiesto toho odchádzaš medzi anjelov. Nechce sa mi to veriť. To naozaj sa skončila tvoja životná púť tu na zemi? Katka, … to sa naozaj stalo?
Kým som prišla k tvojej posteli, tri krát som si položila túto otázku.
Zrazu ticho tu stojím a dívam sa na teba. Tvoje očká sú zatvorené, už sa nikdy do nich nepozriem. Už ma nikdy nebudú dobíjať tvojou nádhernou energiou. Ale to nevadí. Viem, že tu budeš stále so mnou.
Zrazu nepočuť tvoj dych. Na to ticho si budem musieť zvyknúť, zo začiatku to bude určite ťažké.
No nevadí, ty už voľne dýchaš bez toho, aby ťa bolo treba odsávať. To fakt, už nebude treba používať odsávačku. A ozaj, však je to nádherný pocit voľne dýchať?
Vieš, dnes bol pre mňa najťažší deň. Keď som šla ráno z domu, neverila som, že z nemocnice budem odchádzať sama. Tešila som sa na teba. Izba bola uprataná, posteľ pripravená. Aj ty si sa určite tešila, že budeš konečne doma so mnou a s ockom. Zrazu sa všetko zvrtlo. Stačilo jedno veľmi vážne rozhodnutie, ktoré bolo pre mňa ako matku najťažšie. Jedno ťažké NIE nám obom zmenilo život.
Keď som sa dívala na to ako veľmi ťažko dýchaš, ako sa trápiš, zrazu som si uvedomila, že ti môžem pomôcť podať ti anjelské krídla, aby si mohla odletieť hore do neba.
Tak predsa už prišiel ten veľký deň a ty si zaspala a začínaš snívať svoj večný sen.
Katka, dnes je tvoj veľký deň.
