Prvé výročie

Blíži sa prvé výročie tvojho odchodu k anjelom. Doma pri oltáriku zapaľujem sviečku. V tichu spomínam. Premýšľam, čo všetko sa udialo a zmenilo za ten rok. Všetko bolo prvýkrát bez teba. Nestihli sme osláviť tvoj vstup do dospelosti spolu.
Iba tri mesiace chýbali ku krásnej 18 – tke. Leto bez teba bolo smutné. Boli sme zvyknutí na to, že k nám chodievali deti na prázdniny.
Zrazu bolo ticho v dome aj na záhrade. Bála som sa dlhých jesenných dní a s blížiacim sa dušičkovým obdobím som mala strach ako zvládneme Pamiatku zosnulých.
Ocko vzal do ľavej ruky sviečku a pravou roztrasenou rukou skúšal zapaľovačom sviečku zapáliť.
Pri modlitbe plakal a tíško hovoril: „Katka, chcem byť s tebou. Najskôr som mal odísť ja a až potom ty.“ Adventný čas bol zvlášť veľmi ťažký a o Vianociach ani nehovorím.

Rekapitulujem. Uvedomujem si, čo všetko som zvládala, koľko sily si mi dávala. No zrazu, keď si odišla a za tebou hneď aj tvoj ocko, zostala som sama. No s vedomím, že ste už spolu, že ste zdraví a nič vás nebolí. A hlavne, že ste mojimi strážnymi anjelmi.

V deň prvého výročia idem na cintorín s vedomím, že sviečku zapálim a pomodlím sa pri starkého hrobe. Veď mal narodeniny. Pomaly prichádzame so starkou k cintorínu a už z diaľky vidím na mieste, kde má byť pomníček, že niečo tam je. Hovorím starkej: „Aha, my už máme pomník urobený“. Som prekvapená a veľmi dojatá. Slzy mi stekajú po lícach. Pracovníci z kamenárstva prisľúbili, že mi zavolajú keď ho urobia, no neozvali sa. O to bolo väčšie prekvapenie, keď som videla pomník v tvare srdca stáť na svojom mieste.
Aj keď vaše pozostatky ešte neboli uložené, s hrdosťou som dve sviečky zapálila tam kde majú svietiť.

V druhý májový deň sme sa celá najbližšia rodina stretli na cintoríne. Mala som zvláštne pocity. Posledný krát som pohladkala urny. Obidvom som sa vám poďakovala a rozlúčila som sa.
Katka, vieš o tom, že až v ten večer som si uvedomila, že som ťa mala doma v tvojom kráľovstve celý rok. Od januára aj s ockom. Uľavilo sa mi, keď som vkladala urny do hrobu. Áno, patrí vám čestné miesto. A to je v cintoríne.

 

Získavam novú rodinu

♡

Chcete zostať ešte chvíľu?

🌿 Spoznajte môj príbeh
💛 Navštívte Dotyk nádeje
🎨 Pozrite si Tvorivé ručičky