Chlpaté čudo
Kto to je? Len to tu pri mne funí, bozkáva ma a oblizuje. Oči má krásne.
Díva sa na mňa a čuduje ako ťažko dýcham.
Odtiahne sa odo mňa, asi sa ma bojí.
Na chvíľu mi dá pokoj.
Ja sledujem, kde je a čo sa bude diať ďalej.
Mama mi hovorí: „Aha, Katka máme pre teba šteniatko. Volá sa Bárka.“
To naozaj? Nechcela som tomu veriť. Mama sa mi prihovára: „Ak chceš, môže spávať pri tebe.“
„Áno, áno mama chcem.“ Zažmurkala som očkami.
Teším sa až tak veľmi, že som dostala záchvat. Myká ma, trasiem sa.
O chvíľku to prechádza.
Bárka ma sleduje. Opatrne príde ku mne a ovoniava ma.
Začne mi oblizovať hlávku. Ja som ticho. Je to príjemné.
O chvíľku prejde k rúčke a aj tú mi masíruje svojím jazýčkom.
Začína sa mi to páčiť.
Je večer. Čakám na mamin sľub. Vraj dnes v noci bude Bárka so mnou spať.
Ocko prišiel ku mne. On sa mi ponúkol, že si ľahne vedľa mňa.
No ja kričím: Gvé, gvé, gvé … Prečo chceš ísť ty ku mne, keď ja čakám Bárku. Nepáči sa mi to. Ocko odchádza.
Mama ma sleduje a usmieva sa. Hovorí ockovi: „ Všimni si Katkinu reakciu.“
Prišla ku mne a pýta sa ma: „No čo Katka, podelíš sa s Bárkou o postieľku?“
Ja bez váhania zažmurkaním prisvedčím: „Áno“.
Bárka ma ovonia. Jazykom oblíže moju ruku a zaujme miesto pri mojej hlave.
O chvíľku zaspáva. Leží bez pohnutia pri mne. Dávam na ňu pozor. Ja ani nedýcham. Som potichu, aby som ju nezobudila.
Mama s ockom žasnú. Tešia sa z toho ako reagujem na Bárku.
Každý deň mi robí Bárka spoločnosť. Teším sa, keď vyskočí na posteľ a začne sa mi venovať.
Mama hovorí ockovi: „Všimol si si, že Katka nemá tak často záchvaty? Veď mávala aj 15 denne a niekoľko dní už sledujem, že možno jeden – dva cez deň.“
Mama sa teší, že mi Bárka pomáha.
No a pomáha aj jej.
Kým som bola v nemocnici a keď lekári povedali, že sa má mama s ockom pripraviť na to, že umriem, tak im Bárka veľmi pomohla zahnať depresie.
Mama pri nej nestíhala myslieť na to najhoršie. Musela sa venovať Bárke, naučiť ju chodiť vonku na wc.
Taktiež ju učila ako sa správať v spoločnosti. No síce to ju nebolo treba ani učiť, lebo Bárka je taký cirkusant.
Kto ju zbadá, hneď si ju obľúbi a ona sa predvádza. Postaví sa na zadné labky a prednými labkami prosí piškótku. Takže máme doma veselo.
Bárka behá po izbe, prihovára sa takým jemnučkým štekaním. Je veľmi milá a aj rozumná.
Presne vie, keď ma mama oblieka, že ideme vonku.
Ona prvá čaká pri dverách, a keď ma mama položí do kočiara, nestihne sa otočiť a Bárka zaujme svoje miesto pri mojej hlave.
Raz v noci bola Bárka zobudiť mamu.
Mama si myslela, že jej treba ísť vonku na potrebu.
No Bárka zostala pri mojej posteli. Mama sa čudovala. Čo to znamená? Veď ja spím.
No o chvíľku sa prebúdzam so silným epileptickým záchvatom. Mama mi dáva prvú pomoc.
Dusím sa. Odsáva ma. Chvíľku počká či záchvat prejde. Áno prechádza. Ukľudňujem sa.
No o chvíľu som znova v kŕči, ktorý je silnejší. Už aj plačem. Kŕč mi spôsobil bolesť celého tela. Mama mi dáva diazepam na ukľudnenie.
O chvíľku zaspávam. Už je dobre.
Ráno mama hovorí: „ Som šťastná, že máme Bárku. Zachránila Katke život.“
Začiatky s našou canisterapiou. Rozpráva mama:
Vždy som bola zásadne proti tomu, aby sme chovali vo vnútri psíka, keďže dvor máme veľký.
Dlho som bola len toho názoru, že havkáč má byť len vonku v koterci a strážiť dvor.
Keď som si spomenula na to, že keby bol chlpáč dnu v obývačke, musela by som stále upratovať jeho chlpy z gauča a koberca, tak to ma vždy odrádzalo.
Prečo som zrazu zmenila názor?
Mali sme šteniatka japan chinov. Psíkov som predala a zostala nám jedna fenka sama v koterci.
Bola smutná, nemala sa s kým hrať, tak som ju vykúpala a nechala v obývačke nech vyschne.
A tak to začalo. Roztomilo na mňa pozerala.
Keď som ju zobrala na gauč, ona sa pritúlila a spokojne zaspala, vtedy som už neodolala a bola som rozhodnutá, že zostane dnu s nami.
Bude náš maznáčik ako Katka. Tak mám doma dve deti, ktoré vyžadujú pozornosť a strašne veľa trpezlivosti.
Predsa kým také malé šteniatko vyrastie a naučí sa hygiene to nejaký čas potrvá.
No zvládame to celkom dobre. Malá Bárka je rozumná, rýchlo sa učí, tak určite s ňou nebudú problémy.
Viem, že som sa správne rozhodla.
Canisterapia lieči telo aj dušu.
Pomáha všetkým členom rodiny a vďaka Bárke som mala nádej na zlepšenie zdravia u Katky.
FB stránka: Život očami anjela
Viac článkov z knihy Život očami anjela