V deň, keď som sa rozhodla, že už bolo dosť leňošenia, na internete som našla ponuku na prácu v odbore, ktorý som sa vyučila. Srdiečko mi poskočilo. Veľmi som sa potešila a bez váhania som odoslala životopis so žiadosťou o zamestnanie. Niekoľko týždňov som čakala na odpoveď.
Zavolal mi pán riaditeľ a potešil sa, keď som prisľúbila, že prídem.
Pri vstupe do budovy som zbadala spolužiaka a potešila som sa, že budeme kolegovia. Vraciam sa v čase. Robím to čo som sa naučila počas štúdia na SOUP. So spolužiakom spomíname na časy, keď bol svet gombička. Zasnívam sa a s úsmevom na tvári pracujem.
Splnil sa mi sen. Aký? No ten že chcem žiť život bežného človeka. Odpracovať 8 hodín a ísť domov vyložiť si nohy a relaxovať.
No sen sa rýchlo rozplýva keď do mňa šťuchne kolega a hovorí, že budem robiť nadčas. Do týždňa je to už tretí krát. Domov chodím unavená, úplne vyšťavená z neustáleho behania okolo výrobníkov tvarohu a syra. Občas sa pristihnem, že si vychutnávam vôňu údenej parenice a ochutnávam čerstvo odhriaty tvaroh. Zapíjam čerstvým mliekom a pokračujem v práci. Mám príjemné kolegyne a kolegov, s ktorými si dobre rozumieme. Do kolektívu som celkom dobre zapadla.
Priznám sa, že som sa toho bála.
Predsa som bola doma skoro 20 rokov. V neustálom kolotoči prebaľovania a polohovania a opatrovania mojej Katky.
Som v práci a zvoní mi mobil. Volá jedna pani, ktorá potrebuje poradiť ohľadom hľadania sponzorov na kúpu pomôcky pre svoje inak obdarené dieťa. Poprosila som ju nech sa nehnevá, že jej zavolám večer, keď prídem z práce domov. V pozadí zbadám šéfa, ako na mňa zazerá a už aj kráča ku mne. Upozorňuje ma, že na pracovisku nemám držal telefón v ruke. Idem ho radšej odložiť do skrinky. Znovu mi zvoní ale to už ho radšej vypínam a idem pracovať.
Prichádzam domov, zapínam telefón a vidím niekoľko neprijatých hovorov. Štefan sa ma pýta ako bolo v práci. Ledva mu odpovedám. Som unavená. Chvíľu spolu debatujeme. Sadám k počítaču a vybavujem emaily a volám mamičkám, ktoré potrebujú pomoc. Do postele líham neskoro večer. Ráno odchádzam do práce s tým, že neviem o koľkej sa vrátim domov. Znovu budem robiť dlhšie.
Ten môj sen sa veľmi rýchlo rozplynul.
