Je december. Týždeň pred Vianocami sa vlečie. V práci sa nejdeme zastaviť. V studenom sklade pripravujeme balíčky pre zamestnancov. Robota ide od ruky. S kolegyňami sa navzájom inšpirujeme aké zákusky napečieme. Zajtra bude deň, keď sa rozlúčime a zakývame si s vedomím, že sa stretneme len v novom roku. Cítim sa akosi zvláštne. Mám zimnicu, nevládzem stáť na nohách.
V piatok ráno moje prvé kroky vedú otestovať sa na covid. Nech som pokojná, že som len prechladnutá. Zostávam v šoku keď je test pozitívny. Pri predstave nestretnúť sa cez Vianoce s rodinou a známymi mám slzy na krajíčku. 10 dni musíme byť doma v karanténe. Našťastie priebeh ochorenia mám mierny. Slabosť, občas kýchnutie a dosť silný kašeľ.
Keď na jar začal Covid, všetci sme sledovali dianie na Slovensku. Hlavne prísne opatrenia, nosenie rúšok, nestretávanie sa. Pre rúška sme nevideli na tvárach úsmevy ale len strach v očiach. Bolo to náročné obdobie na psychiku. Leto ubehlo ako voda. Celý čas bol v znamení chodenia do práce a po večeroch debaty s ľuďmi, ktorí potrebovali poradenstvo. Vôbec som nemala voľný čas. Bývala som unavená.
Katka moja, uvedomila som si, že pri tebe som si aj oddýchla. Spomínam si ako si mi potichu sedela na kolenách a spolu sme sa hojdali na hojdačke. Občas sa pristihnem, že mi to obdobie chýba. Kým som ťa mala, túžila som chodiť do práce a teraz znovu túžim vrátiť čas a byť s tebou. Som vďačná za prácu. Každý deň ďakujem za teba. Lebo viem porovnať a vážiť si život a to čo ku mne prichádza.
Sledujem správanie sa ľudí, ktorí doteraz žili život v zdraví a pohode. Predtým brali zdravie ako samozrejmosť. Verím tomu, že až teraz pochopia, že si treba vážiť hlavne zdravie alebo keď to nemáme, tak je život náročnejší.
Ja to viem vďaka tebe a keď sa zamyslím ja som mala covid obdobie, keď si bola tu so mnou. Nikam sme nechodili. Čas sme trávili doma. Často si bývala chorá, zápaly pľúc bývali skoro každý mesiac. Ktovie či si aj ty nemala Covid. No pri týchto úvahách sa len pousmejem.
