Máme nové auto
Radi chodíme na výlety. No staré auto sa často kazí. Je nespoľahlivé. A tiež som podrástla.
Už sa s mamou obidve nevmestíme na zadnú sedačku. Rodičia sa rozprávali, že treba kúpiť nové auto.
No odkiaľ vziať peniaze? Mama je nešťastná, no nevzdáva sa. Sedíme spolu pri počítači a hľadáme dobrých ľudí, ktorí nám pomôžu.
Mama píše žiadosti a ja jej diktujem vety. Som spokojná v jej náručí. Obdivujem ju ako môže písať a aj mňa držať. No ona vie robiť všetko naraz.
Ocko veľmi neverí tomu, že sa mame podarí vyzbierať potrebnú sumu na nové auto. Je nešťastný.
Veľmi túži po tom, aby som sa mohla pohodlne voziť v aute. Ja mame verím.
Píše článok o tom, aké mám zdravotné problémy a spomenie aj to, že nechodím do školy a preto nemám nárok z UPSVaR na príspevok, no a to ľudí naštartuje a posielajú peniažky na náš účet. Poštárka doniesla mame list, v ktorom jej jedna nadácia sľúbila určitú čiastku peňazí.
Mama je dojatá, má slzy v očiach. Hovorí: „Podarilo sa. Budeme mať nové auto.“
Prišiel deň D. Konečne máme veľké auto, do ktorého vojde kočiar tak, že môžem v ňom ležať.
Veľmi sa tešíme všetci traja. Ocko šoféruje. Užíva si to.
Mama nemá vodičák. No intenzívne nad ním uvažuje. Aj ona túži šoférovať nové auto.
Mama mi šepká:„ Katka to bude paráda, keď sa aj samé dve vyberieme na výlet. No potrebujem tvoju pomoc. Budeš mi našepkávať?“
Ja žmurkám očami. Prisviedčam: „Áno, mama.“ Ideme sa spolu učiť dopravné značky.
Križovatky sú dosť náročné. Mama sa intenzívne pripravuje. Učí sa doma. Inštruktori v autoškole jej vyšli v ústrety.
Tam chodí len na jazdy.
Dnes ráno mám záchvat. Som rozrušená. Mrzí ma, že som mamu znepokojila. Asi sa nebude vedieť sústrediť na skúšky.
No dáva mi diazepam na ukľudnenie. Budem driemať. Nech ocko nemá so mnou starosti. Aspoň on nech je pokojný.
Mama odchádza. Držím jej palce. Verím, že to dokáže.
Otvárajú sa dvere. Vchádza mama so širokým úsmevom na tvári. Vodičák urobila.
Konečne aj ona bude samostatná.
