Prvé narodeniny

Moje prvé narodeniny sú veľký zázrak. Všetkých som prekvapila. Chcete vedieť prečo?
Už pri mojom narodení lekári kývli rukou, že zo mňa nič nebude. Neverili, že by som sa mohla dožiť jedného roka. Konštatujú to zakaždým, keď dostanem teploty a z nich sa vyvinie zápal pľúc.

Ten mi skracuje život, to hovoria ujovia v bielych plášťoch. Epileptické záchvaty mi ničia mozoček. Hlávka nerastie. Často ma bolieva.
Bolieť ma prestane len na chvíľu, keď mi mama dá lieky. Po nich vždy zaspím. Mýlim si dni s nocou. V noci dávam pozor na mamu a cez deň zasa ona na mňa. Máme to pekne rozdelené.

Prišiel deň s veľkým D. Moje prvé narodeniny. Mama s ocinom sa veľmi tešia, že som s nimi a nenaplnili sa prognózy doktorov. Mama ma berie na ruky a ukazuje mi krásnu tortu. Čudujem sa. Čo to na nej svieti? Mama hovorí: „Katka, aha, sviečočka svieti, sfúkneme ju spolu a niečo si želaj.“ Ja mám len jedno želanie, a to byť čo najdlhšie s mojou mamou a ockom. Tá torta je naozaj krásna, no škoda, že ju nemôžem ochutnať. Ani prst do nej namočiť, tak ako to robia ročné deti.

Keďže mám narodeniny v lete cez prázdniny, prišla k nám sesternička Ľudka, ktorá mi kreslila obrázky a napísala mi: „Katka, uzdrav sa“. No ja tomu nerozumiem.
Veď som zdravá, nič ma nebolí.
No asi myslí na to, aby som s ňou mohla behať po dvore. Ukázať jej holúbkov, ktorých má ocko vo voliére. On ma vždy zoberie k holubom a spolu ich kŕmime.
Sedávame vonku na lavičke a sledujeme, ako lietajú a hrkútajú. Raz, keď budem veľká, aj ja budem chovať veľa zvieratiek, tak ako môj ocko.
Všetci sa tešíme tomu, že sme spolu.

Prišla aj teta suseda, ktorá ma má veľmi rada. Vždy sa mi prihovára. Raz navrhla mojej mame, že môžem byť s ňou, kým mama urobí nákup v meste.
Mne sa u tety veľmi páči.
Stále mi niečo rozpráva. No viem, že to preto, lebo sa obáva toho, či sa zvládne o mňa postarať, ak mi bude horšie.
Ja som ju vyskúšala. Teta mi dopriala veľa kaše. Vraj aby som nebola hladná. No to nemala robiť. Vyvrátila som všetko, čo mi dala do bruška.
Potom ma musela rýchlo odsávať. Vydýchla si až vtedy, keď sa mama s ockom vrátili domov.

 

Pokračovanie

 

FB stránka Iveta Bartalová

FB stránka: Život očami anjela

Viac článkov z knihy Život očami anjela