Ocko je tu.
Dnes prišiel prvýkrát za mnou aj ocko. Ja idem domov, tak ako mi to včera povedala mama. Teším sa. No ocko plače……
Lekárka hovorí, že sa máme pripraviť na to najhoršie.
Prognóza je veľmi zlá. Nie, nie, to nie je pravda. Včera hovorila, že sa nedožijem do rána.
Ja som sa zobudila. Je ráno a som tu s vami. Ona klame. Neverte všetkému, čo hovorí.
Už žijem jeden celý deň. Čo na tom, že veľa vraciam, nechcem mamino mlieko. To je len preto, že nie som doma.
Že nemám kľud. Veď tu je zle. Samé prístroje, ktoré len pípajú.
Často oznamujú, že ťažko dýcham. Musia mi stále pomáhať. Ja to prekonám. Budem zdravá.
Prečo odchádzate? Nenechávajte ma tu. Prosím. Mama, nechoď preč.
Mama chodí za mnou každý deň, nosí mi mliečko. No ja ho nechcem. Sestričky sa trápia s odsávaním.
Veľa vraciam. Nič vo mne nezostáva. Stále som rovnaká.
Už mám týždeň a nepribrala som ani deko.
Čo sa to so mnou deje? Celá sa trasiem. Lekári okolo mňa behajú. Zasa ma napájajú na ďalšie prístroje.
Na hlávku mi dali hadičky a pozerali sa na obrazovku.
Nakoniec napísali do papierov diagnózu Epilepsia. Záchvaty ma trápia každý deň. Je to veľmi nepríjemné.
Už mám asi pätoro liekov, ktoré mi dávajú ráno, na obed aj večer.
Po mesiaci mi pribudlo ďalšie nové slovko v zozname diagnóz Mikrocefalia. Hlávka nerastie, stále je rovnaká.
Lekár mame povedal, že mozog sa vyvíja do jedného roka.
Môže sa stať ešte zázrak. Tak ja môžem byť ešte zdravá. Ja budem v poriadku. Ach, mama, tak sa teším.
Prečo ten prístroj tak hlúpo píska? Prečo zle dýcham? Prečo som horúca? Sestrička hovorí, že mám teplotu. Mama prišla na mnou.
Počujem, ako lekárka hovorí: „Katka má zápal pľúc. Ak ste veriaci, dajte ju pokrstiť. Je tu v nemocnici kňaz. Katka zoslabne a umrie. Nemá žiadne šance na prežitie.“
Ako sa to ťažko počúva. Prišiel pán farár. Pokvapkal ma vodičkou, všetci sa pomodlili a mama s ockom ešte pri mne zostali. Hladkali ma a prihovárali sa mi.
Vôbec sa im nechcelo ísť preč. Ja som bola len rada, že sú tu so mnou. Konečne sme spolu ako rodina.
Prečo mama za mnou neprišla? Prečo tu nie je, keď ju potrebujem? Už som ju dlho nepočula. Chcem vidieť svoju mamu. Mama, mama, kde si?
Už ma z toho bolí hlava a zasa mám kŕče.
Bolí ma celé telo. Trasiem sa. Už sa to nedá vydržať. Čo so mnou robia? Dali mi sirup. Nechutí mi. Nechcem ho.
Nie, nedávajte mi, čo nechcem. Vyvrátim to. Už som celá mokrá a zašpinená. Sestrička ku mne prišla a prezliekla mi pyžamo. Je mi zle.
Prečo ma stále bolí bruško? Mama, kde si? Zasa mi dali do bruška nejaké lieky. Vraj sa ukľudním a budem spať.
Zaspím a nič nebudem cítiť. Ale ja cítim každý pohyb, každý dotyk. Cítim všetko.
Prečo si myslíte, že ničomu nerozumiem? Je to asi preto, že len ležím a neviem rozprávať. Čo odo mňa chcete?
Počujem známy hlas. Mama, mamička, Ty si prišla? Ty si nezabudla na mňa. Som šťastná, že si tu.
Počujem, ako sa sestrička pýta: „Mamička, chcete si zobrať Katku do náručia?“ Mama má slzy v očiach.
Plače. Plače od radosti a dojatia, že má konečne svoje dieťa pri sebe.
Mama, cítim Tvoju vôňu, cítim Tvoje teplo. Si krásna. Si moja. Nech sa neskončí táto chvíľa. Mama, chcem byť stále s Tebou.
Prečo ma zasa dávaš do postieľky a odchádzaš. Zasa budem sama. Som tu dlho. Chcem ísť domov. Mama, s tebou mi je dobre.
Nezabudnem, ako mi bolo teplo v Tvojom náručí.
Mama mi hovorí: „Katka, vydrž ešte chvíľku tu v nemocnici. Ja prídem po teba a budeme mať nový domov.
Budeme spolu bývať. S ockom sme kúpili domček, no je dosť ďaleko. Je tam veľký dvor. Budeme viac vonku, vyhrievať sa na slniečku.
Tešíš sa?“
Mama, jasné, že sa teším. Len nech sme už všetci traja spolu. Dávam jej najavo radosť tým, že sa trasiem. Teta sestrička hovorí, že mám znovu záchvat.
Povedala mame, nech si ide domov oddýchnuť. Oni sa o mňa postarajú. Mami, ja tu vydržím, budem čakať na teba.
Zaspávam.
Spím potichu, lebo som dostala ďalšiu dávku liekov na ukľudnenie.
FB stránka: Život očami anjela
Viac článkov z knihy Život očami anjela