Smútok a radosť v družnom rozhovore

Smútok hovorí: „Tak mi je fajn, v jednej ruke rožok a v druhej termix. Každú hodinku si pochutnávam na tejto dobrôtke. Čo na tom, že som tučná, že sa nevládzem hýbať. Aj tak si najradšej zo všetkého ľahnem a spím. Tak sa mi dobre oddychuje.“

Radosť sa pýta: „A tebe taký život vyhovuje? Veď by si mohla jesť viac ovocia a zeleniny, chodiť na vychádzky a možno začať aj cvičiť.“

Smútok: „Ja a chodiť na vychádzky? Čo si? Mne je lepšie doma. Keď už, tak radšej pôjdem do obchodov na nákupy. Zasa majú akcie na jogurty a termixy.“

Radosť: „No ja by som namiesto rožka vzala do ruky štetec a začala niečo maľovať. Alebo mám lepší nápad. Čo tak začať písať rozprávky? Počula som, že máš dobrú fantáziu. Tak ju využi.“

Smútok: „Nemám čas. A prečo sa vlastne do mňa staráš? Je to môj život. Takto som spokojná.“

Radosť: „Klameš sama seba. Ja verím tomu, že keby si začala niečo tvoriť, mala by si sa lepšie. Začni si veriť, rozvíjaj svoje schopnosti, ukáž, čo v tebe je. Ja verím, že to zvládneš a nájdeš sama seba. Život je tak krásny. Nepremrhaj ho zbytočným vylihovaním a napchávaním sa. Začni chodiť medzi ľudí, všímaj si krásnu prírodu v každom počasí. Aj keď príde zlá chvíľka, nepoddávaj sa jej. Usmej sa, nakopni sa a posúvaj sa ďalej. Cez písanie sa vyrozprávaj, daj na papier svoje pocity a možno sa ti uľaví.“

Smútok: „Tebe sa to hovorí, ty celá žiariš. Ty máš spokojný život, máš sa dobre. Všetko v živote ti vychádza.“

Radosť: „Čo myslíš, prečo sa mám dobre? Preto, lebo chcem. Áno, všetko mi vychádza, lebo stále niečo tvorím, myšlienky mi blúdia v toku radosti a lásky. Som v kontakte s ľuďmi, ktorí sú pozitívne naladení a vedia ma nakopnúť a podporiť, keď to najviac potrebujem. Skús to aj ty a uvidíš, ako sa ti začne meniť život.“

Iveta B.