Hľadanie samej seba

Je začiatok dňa. Vypila si kávu a cítiš sa slabá. Premýšľaš, čím to je. Veď si spala celú noc.
Povieš si, dám si ešte jednu kávu a preberiem sa. No ani po tretej káve únava neodchádza. Celý deň sa premáhaš. Robíš len tie najnutnejšie činnosti.

Len tak čakáš, kedy bude večer a budeš môcť zavrieť oči a zaspať. Zabudneš sa pomodliť.
Poďakovať za dnešný deň. Upadáš do bezsennej noci. Je veľmi dlhá. Budíš sa každú hodinu.
Konečne zaspávaš a už zvoní budík. Hlava ťa bolí.
Ledva vstaneš a obliekaš sa. Robíš si kávu. Raňajky ti nechutia.
Odchádzaš do práce. Snažíš sa venovať pracovným povinnostiam, no zíva sa ti.
Sadáš na stoličku a precitneš, keď ťa kolega poklepká po pleci. Povie: „Choď si oddýchnuť. Ja to za teba urobím.“
Nestíhaš protestovať. Pristihneš sa, že ti podáva kľúče od bytu. Nevládzeš poďakovať.

Zatváraš dvere a líhaš do postele.
Zobudíš sa o tri hodinky prekvapená vôňou vanilky a škorice prichádzajúcou z kuchyne. Pretrieš oči a vstávaš.
Otváraš dvere a víta ťa najlepšia kamarátka, ktorá stihla upiecť jablkovú štrúdľu, ktorú ty zbožňuješ.
Poštípeš sa na líce, či je to naozaj, alebo snívaš.
Kamarátka hovorí: „Sadaj na stoličku a hovor, čo sa ti stalo? Si úplne bledá. Máš kruhy pod očami.“
Hľadáš tie správne slová. Vyhŕkne z teba: „Ja neviem, čo sa deje. Som úplne vyšťavená. Nemám energiu čokoľvek riešiť.“
Začneš jej hovoriť o svojich pocitoch. Zrazu si uvedomuješ, že sa v tebe niečo uvoľňuje.

Premýšľaš, že to bude tou štrúdľou, ktorú si zjedla. Veď bola vynikajúca. Lahodná chuť škorice a vôňa vanilky. Poďakuješ kamarátke za milé prekvapenie. Ona sa usmeje.
Počúva, ako pokračuješ v rozprávaní o predchádzajúcich dňoch, ktoré si mala veľmi náročné.
Neustále hádky s partnerom, ktoré pravdepodobne skončia rozchodom.
Partner ťa psychicky týra. V jeho prítomnosti sa cítiš veľmi slabá. Pri každej príležitosti ťa ponižuje. Osočuje pred priateľmi. Všetko, čo robíš, je zlé.
Cítiš bezmocnosť. Máš slzy v očiach. Plytko dýchaš. Začínaš plakať.

Kamarátka ťa chytí za ruku a objíme ťa. Povie: „Som tu pre teba. Pomôžem ti.“
Z tvojich úst vyjde: „Ďakujem.“ Cítiš príval energie.
Dnes je to už druhýkrát, čo si povedala toto slovíčko.
Zrazu máš pocit, že zvládneš urobiť vážne rozhodnutie a prvé kroky k zmene.
Odchod od tyrana ti otvára nové šance na lepší život.

Začínaš žiť život podľa seba. Žiť svoj život.
Uvedomuješ si, že s vďačnosťou sa posúvaš ďalej. Ďakuješ aj za život s tyranom. Vďaka nemu si silná.
Poznávaš sama seba. Svoje hodnoty, ktoré ti predtým boli úplne cudzie.
Zrazu nevieš, čo skôr robiť. Chceš niečo tvoriť, chceš písať, chceš cestovať. Ďakuješ za to, že môžeš žiť svoj život.

Vďačnosťou sa ti otvárajú nové dvere, cez ktoré, keď prejdeš, prichádzajú nové a krásne príležitosti k rozvoju svojej osobnosti. Tešíš sa z nových vecí v živote.
Po niekoľkých mesiacoch si uvedomuješ, čo je sebaláska. Sebaláska sa v tebe začala prebúdzať, keď si urobila prvý krok k zmene.

Spoznávanie samej seba ti dáva silu a energiu.