Láska hory prenáša
Napísané v júli 2014
Napísať tento článok pre mňa nie je tak celkom jednoduché, pretože pri tom bojujem so záplavou sĺz. Sú to slzy nad silou ženy, ktorej láska dokáže hory prenášať.
Ivetka je žena ako každá iná, s túžbami, snami, vierou v lásku a silnou odvahou v srdci. Možno voľakedy dávno ani netušila, ako veľmi túto odvahu spolu s láskou bude potrebovať.
Do môjho života sa dostala nečakane, oslovila ma, keď v jej živote nastal v istej oblasti zlom.
Potrebovala radu, pomoc a podporu. S čím som mohla, s tým som pomohla. Tak nejak sme si „sadli“.
Pustila sa v svojom živote tým smerom, ktorý jej pomáha niesť jej údel.
Ivetka má štrnásťročnú dcéru Katku. Každá matka vie, aké je to tešiť sa na svoje dieťa, s radosťou očakávať jeho príchod, prvé úsmevy, džavotanie, prvé MAMA…
Bohužiaľ, v tomto prípade to možné nie je. DMO, epilepsia, mikrocephalia, gastrostomia, tracheostómia – to všetko sú choroby, s ktorými Katka na tento svet prišla.
Narodila sa mŕtva, no nakoniec ju prebrali, lenže… Poškodenie už bolo. Pridala sa k tomu epilepsia.
Katka nemá pregĺgací a sací reflex, vlastne do dnešného dňa nič ústami nejedla, verbálne komunikovať nedokáže, je to ležiace veľké malé dieťa.
Kto ste rodičom, nedá vám veľa námahy predstaviť si, čo museli prežívať Ivetka s manželom.
Ak si pre svoje dieťa najviac zo všetkého prajete to najlepšie zdravie, šťastie a úspech v živote a odrazu stojíte pred hotovou vecou – čo z toho všetkého prianého Katka bude mať? Ja už to viem.
Katka má tú najlepšiu mamu pod slnkom, mamu, ktorá svojou láskou dokáže aj hory prenášať. Láska má mnoho podôb, nie je len milenecká, partnerská, je to aj láska k svojmu dieťaťu, k blížnemu svojmu, k sebe samému. Ivetka pochopila význam duchovna.
Lásku môže rozdávať len ten, kto dokáže mať rád sám seba, pretože vie, ako ju má ďalej šíriť, vie, aké to je – MAŤ RÁD, milovať… Pri nej sa „nebije“ vnútorný svet s vonkajším.
Je to, čím naozaj je. Ženou, ktorá si svoj osud nevybrala, vzala ho do vlastných rúk a napriek ťažkým chvíľam zmáčaným slzami bojuje.
Nepotrebuje na to samopal, tank ani nič podobné, čím sa dnes získava možno moc, no rešpekt nie.
Ivetka bojuje tou najmocnejšou zbraňou v celom vesmíre. LÁSKOU.
Našla svoj zmysel života a nielenže sa o Katku vzorne stará, snaží sa, aby jej dieťa malo všetko to, čo mať môže. A čo jej uľahčí život v uzavretom vnútornom svete.
Pamätám na časy, keď sme spoločne hľadali melódie, ktoré by Katke umožnili cítiť sa príjemne.
Hudba má nielen relaxačný, ale častokrát aj liečebný účinok.
Vyskúšať treba všetko to, čo robíme s láskou a čo môže našim blízkym, či iným pomôcť. Iným – píšem to zámerne, pretože Ivetka neostala len pri opatere vlastnej dcéry, uzavretá pred svetom.
Nie, ona jednoducho sadla za počítač a zaviedla na internete Katke denník. Začala sa kontaktovať s inými rodičmi s podobným osudom.
Musela sa naučiť bojovať s tým, (odpustite mi prosím túto pravdu) že zdravotnú starostlivosť je potrebné si zaplatiť.
Ak nejde o chrípku, alebo inú relatívne banálnu chorobu, potrebujete kopec peňazí na taký či onaký prístroj, sama celkom presne neviem, čo všetko Katka musí mať, v hlave mi rezonuje napríklad aj generátor na elektrinu, pre prípad výpadku.
Sponzoring, dary od ľudí… Založila občianske združenie BURKO s krásnym sloganom – Spolu to zvládneme.
Nedávno sa mi pochválila prekrásnym časopisom pod ešte krajším názvom Inak obdarení.
Nuž, neostáva mi nič iné len konštatovať, že každý si nesieme ten svoj kríž, nech už je akýkoľvek. A je len na nás, ako ťažko alebo ľahko ho niesť budeme.
Ako dokážeme pochopiť význam všetkého v tomto živote, lebo nič sa nedeje náhodne.
Ivetka našla v sebe lásku, ktorá je ako bezodná a nevyčerpateľná studňa pre Katku, rodinu, známych ale aj celkom cudzích ľudí, ktorí potrebujú radu, podporu, či len obyčajné, ale o to vzácnejšie ľudské pochopenie.
Sama za seba chcem povedať: „Ivetka, nech už sa v tvojom živote udeje čokoľvek, si silný človek s nádhernou dušou anjela, krídlami lásky a odvahou Herkulesa.
Pokračuj v tom, čo robíš, lebo si našla svoj zmysel života.
Máš úžasnú dcéru, ktorá Ti možno slovom mama nepovie, ale v jej očiach ho vidíš napísané každý deň.
Dieťa, ktoré Ti Tvoju lásku a starostlivosť vracia tým svojim spôsobom – maličkosťami, ktoré ako správna mama poznáš.
Som pyšná, že patrím k tým ľuďom, ktorí mali to šťastie a aj keď nepriamo, predsa len pocítili silu Tvojej lásky.
Tvoj príbeh ma dojíma, neľutujem však ani jednu jedinú slzu. Nemôžem.
Nie sú to slzy ľútosti, sú to slzy nad zázrakom života. Tvojho života. Ži ho tak, aby si stále mala tú silu lásky, ktorá hory prenáša…“
Autor: Haniela
Môj príbeh v časopise nájdete tu.
…………..
Archív časopisu Inak obdarení nájdete tu.
…………..
…………..
…………..