Mama hovorí o svojich prvých pocitoch:
Po 10 dňoch sme si Katku aj s pomôckami (novou kanylou, filtrami na kanylu a dezinfekčnými prostriedkami) zobrali z nemocnice domov. Začala nám tvrdá realita.
Skamarátime sa s trachoškou? Bude nám pomáhať? Bude sa naozaj Katke lepšie dýchať? Budeme to zvládať? Budem ju vedieť dobre poodsávať s tracheou?
Nebudú komplikácie, ak áno, zvládnem ich? Tieto otázky mi v prvý deň vírili hlavou. Bolo mi ľúto, že sme takto dopadli, že Katku zdobí ďalšia hadička na tele. Aj som si chvíľu poplakala. Mala som depresie. No tie museli veľmi rýchlo prejsť. Veď dieťa ma potrebuje. Poutierala som si slzy, začala som zhlboka dýchať a myslieť pozitívne. A hneď bolo ľahšie na duši. Na ďalší deň som nič nerobila, len sledovala Katku, ako dýcha úplne potichu.
Viackrát som musela prísť k nej a pozrieť sa, či naozaj dýcha, či žije. Vôbec nechrčala. Taký nezvyk. Po 11 rokoch mi dieťa dýcha celkom potichu. Je to taký zvláštny pocit.
Dúfam, že nebudeme mávať problémy, komplikácie a budeme si užívať spokojnejší život.
Prešli celé dva roky
Tieto vety sú venované hlavne mamičkám, ktoré sa práve dozvedeli, že ich dieťa bude mať alebo má čerstvo zavedenú tracheostomiu. Chcem vás povzbudiť, nebojte sa hadičky na krku. Nič vám neurobí, práve naopak, pomôže vášmu dieťaťu.
V septembri 2011 som sa tiež veľmi bála. Myslela som, že je to koniec,… posledné štádium,… Vtedy by som neverila, že raz budem písať tieto riadky a povzbudzovať iné mamičky.
Nezabudnite: Dieťa vie vycítiť, že sa bojíte a aj ono bude reagovať podobne.
Bude nervózne, nepokojné. A potrebujete to?
Mne dlho trvalo, kým som sa zmierila so situáciou. No keď som si predstavila, ako ťažko Katka dýchala pred operáciou a ako dýcha po, tak to je obrovský rozdiel a vlastne som vďačná, že jej zaviedli tracheostomiu. Aj keď som od narodenia vedela Katku odsávať z nosa a úst, tracheo je pre nás niečo nové. Viac hlienov, častejšie odsávanie. Sledovanie, ako dýcha, či sa nedusí
a tiež zo začiatku rozmýšľať nad sterilitou. Odsávací katéter držať pinzetou.
Dávať na kanylu umelý nos. Všetko robiť v rukaviciach. Nie, nie, to nie je pre mňa. Stavila som na svoju intuíciu a zdravý rozum. Nič nerobím presne tak, ako ma upozorňovali sestričky a lekári.
Pri prvej najbližšej príležitosti som umelý nos zahodila do koša, lebo sa Katka viac zahlienila, keď ho mala založený na kanyle. A ja nemám nervy stále odsávať a dávať pozor, kedy sa umelý nos naplní hlienmi. Raz v noci sa stalo, že ho mala veľmi plný a dusila sa. Keby som sa nebola zobudila, neviem, ako by to dopadlo. Odvtedy jej nechávam kanylu odkrytú. Vždy keď niekam ideme, hlavne v zime, alebo keď sedíme v čakárni u lekára, tak jej kanylu prikryjem, aby som ju chránila pred baktériami alebo ostrým vzduchom.
Inak bežne doma ju má Katka normálne otvorenú.
Aj pri Bárke nedávam veľký pozor na hygienu a dovolila som jej byť blízko pri Katke. Našťastie sa nám zlé baktérie vyhýbajú.
Netreba to preháňať, práve naopak, keď je dieťa odolné, tak nie je problém, nie sú komplikácie. Ale samozrejme každé dieťa je iné, u každého je to individuálne.
Nemôžeme porovnávať.
Raz som videla jedného pána na chovateľskej burze, s otvorenou tracheostomickou kanylou, ako sa prechádzal popri klietkach, v ktorých boli vtáčiky, holuby… plno prachu a ten pán tam bol. Ja som sa v tom momente rozhodla, že nebudem dôsledne riešiť sterilitu.
Výmena tracheostomickej kanyly bol môj strašiak, keď som si pomyslela, žeby som ju doma mala sama vymeniť. Každé dva mesiace sme chodili do nemocnice na výmenu.
Rok mi trvalo, kým som sa na to odhodlala. V jedno ráno bola Katka v pohode, kľudná, tak som to skúsila a bez akýchkoľvek problémov, ani neviem ako rýchlo, bola nová kanyla na svojom mieste. Dôležité je veriť sama sebe.
Lavážovanie – zvlhčovanie kanyly
Do kanyly treba kvapkať fyziologický roztok, aby sa rýchlejšie uvoľnili hlieny a aby sme ich bez problémov poodsávali. Robievam to podľa potreby. Keď počujem, že má Katka sucho v kanyle, nakvapkám niekoľko kvapiek fyziologického roztoku, chvíľu počkám a poodsávam.
Výhodné je mať doma aj zvlhčovač vzduchu, hlavne v zimnom období a tiež inhalátor.
Netreba sa báť dieťa polohovať. Ja dávam Katku ležať na bruško, len som jej podložila vankúšik na hrudník, aby bola kanyla vo vzduchu.
Zvyknem ju otočiť aj nabok, no musím dávať pozor, aby sa neupchal otvor kanyly. V stoličke sedáva úplne pohodovo. Keď treba poodsávať, uvoľním odsávaním dýchacie cesty a fungujeme ďalej.
Ešte sa chcem pochváliť.
Odkedy máme tracheostomiu, Katka nebýva často chorá. Infekty dýchacích ciest nás vôbec neprenasledujú. Dýcha potichu, býva pokojnejšia, čulejšia, máva menej epileptických záchvatov.
