Mária Blšáková aj jej spisovateľský talent
Určite každý z nás prečítal aspoň jednu knihu.
Niekto knihy číta neustále, nevie sa od nich odtrhnúť, a zvlašť vtedy, ak má svojho obľúbeného spisovateľa/spisovateľku.
Tou mojou oblúbenou je Mária Blšáková. Bolo mi cťou stretnúť sa s ňou osobne na besede v knižnici v Čiernom Balogu.
Opýtala som sa jej, či by sme mohli nahliadnuť do jej súkromia.
Neváhala, hneď súhlasila, tak som ju vyspovedala.
Myslím, že aj vás poteší rozhovor, ktorý si teraz prečítate.
Majka, kedy si začala písať?
Láska ku knihám – príbehom zachyteným na papieri, u mňa prepukla už na prvom stupni základnej školy. Zanedlho prišli i moje prvé pokusy. Škoda, že sa prvý „román“ kdesi stratil. Rada by som si ho po takmer pol storočí prečítala. 😊
Už od malička si chcela byť spisovateľkou? Máš nejakú vtipnú príhodu z detstva čo sa týka začiatkov písania?
Och, v tých tragických časoch i tie najvtipnejšie príhody vyzneli srdcervúco. Spomínam si na brata, ktorý stojí na stole a zo smiechom číta môj denník. No povedz, ako sa s takým ťažkým osudom nestať spisovateľkou😊. Ale v podstate, nikdy som ani nepomyslela, že ňou budem, len som rada písala a je to tak doteraz.
Aké si mala pocity, keď si v rukách držala svoju prvú knihu, a ktorá to bola?
Moja prvotina s názvom Kaleidoskop vyšla v ťažkých časoch a v podstate som si jej vydanie dostatočne nevychutnala. Možno to dobehnem pri jej reedícii, ktorá by mala vyjsť už v tomto roku.
Odkiaľ čerpáš námety?
Odvšadiaľ. Stačí mi okolo niekoho prejsť a už sa mi v hlave roztočí kolotoč. Som si istá, že by sa o každom človeku dal napísať román. A dokonca viac žánrov. Jeden by mohol byť komédia, druhý detektívka, či dráma… Záleží od uhla pohľadu.
Na ktorú knihu si najviac hrdá a prečo?
Poradie sa mení podľa toho, ktorú práve píšem, pretože väčšinou som presvedčená, že pracujem na tej najlepšej, ale najviac mám v srdci knihu Za dverami číha život, lebo je príbehom odžitým na vlastnej koži. A na ktorú som najviac hrdá? Už som šla napísať, že na Pedofila, pretože som sa musela maximálne vžiť do pocitov človeka, ktorému bolo ublížené. Potom mi napadlo, že o čosi viac som sa musela vcítiť do zlomenej Emy. Keď som chcela napísať, že Skrátka mi preplo, vybavila sa mi spomienka na nehovoriaceho Floriána. V podstate som hrdá na všetky, pretože pri písaní nikdy nejdem po povrchu, v snahe po kvantite. Vždy sa vžívam do hlavných postáv tak veľmi, že s nimi doslova žijem, smejem sa s nimi i smútim.
Ako dlho ti trvá písanie jednej knihy?
Napísanie jednej knihy mi trvá zhruba pol roka, niektorej trochu dlhšie. Zvládla by som to i skôr, ale postavy, ktorým dám život sa mi stávajú priateľmi a lúčim sa s nimi veľmi ťažko.
Viem, že veľa spisovateľov potrebuje kľud pri písaní. Zavrieť sa niekde ďaleko od ľudí, v prírode, … na chate a písať … Aj u teba to tak funguje?
Ticho áno, ale špeciálny priestor nie. Ísť niekam s tým, že si vytýčim počet napísaných strán, by som vnímala ako tlak a takéto písanie by mi neprinieslo radosť.
Kedy ťa múza navštevuje najviac?
V podstate sa mi nápady v hlave rodia neustále, ale keď riešim niečo dôležité, týkajúce sa rodiny či práce, ohľaduplne sa presunú do úzadia. Na chvíľu.😊
Hovorí sa, že človek začína písať, keď si prechádza ťažkým obdobím. Aj u teba to tak býva?
U mňa je to trochu inak. Značnú časť života trávim sama a tak sa rozprávam sama so sebou. 😊Zároveň však musím podotknúť, že mi písanie pomáha preklenúť i ťažšie životné chvíle, pretože sa od nich odpútam.
Napísala si knihu Za dverami číha život, svoj vlastný príbeh so synom autistom. Čo si cítila, keď si dala všetko na papier?
Bol to pocit akejsi úľavy? Myslím, že si knihu písala s vedomím toho, že pomôžeš rodinám, ktoré si prechádzajú podobným osudom.
Máš na ňu nejaké ohlasy? Aká bola odozva?
Túto knižku som napísala na podnet synovej psychiatričky, a … áno, mala slúžiť ako pomoc ostatným rodičom, no pomohla i mne. Zachytila som v nej obdobie hľadania cesty v trochu sťaženom úseku života, pocity, ale i postupy, ako sa naučiť čo najviac. Osud rozdáva karty a my sa skrátka musíme naučiť plnohodnotne žiť s čímkoľvek, čo nás v živote postretne. Ohlasy na túto knižku ma príjemne prekvapili. Dokonca sa raz stalo, že mi v priebehu dvoch dní prišlo sedemdesiat objednávok na knižku s venovaním. Možno je to tým, že je napísaná zrozumiteľným jazykom niekoho, kto sa sám prehrýzal literatúrou plnou odborných názvov, ktorým som nerozumela, a postupov, ktoré sa pri najlepšej vôli nedali dodržať.
Čo tvoja práca? Kde pracuješ?
Som opatrovateľka v Rakúsku. Keď sa tak zamyslím, vždy som mala k starým ľuďom blízko. Zakaždým, keď počujem, že deti sú naša budúcnosť, oponujem, že ňou sú naši seniori.
V nich vidím seba. Pri nich si uvedomujem, ako chcem či nechcem žiť v ich veku. Teda, ak sa ho dožijem.😊
Vykonávať prácu opatrovateľky v Rakúsku je veľmi náročné, ako to zvládaš Ty?
Myslím, že veľmi dobre. Je to zodpovedná práca, ale často mi príde, že som na návšteve u starkej. Pani, o ktorú sa teraz starám, má radostnú povahu. Všetko sa jej páči, zo všetkého sa teší. I z môjho spevu, či tanca po kuchyni.😊
Myslíš si, že opatrovanie je aj tvojím poslaním?
Takto som nad tým nepremýšľala, ale v podstate sa celý život o niekoho starám. Ak niekto tam hore rozdeľoval poslania, trúfam si povedať, že pre mňa vybral dobre.😊
Čo ti do života dáva táto práca?
Predovšetkým pokoru a úctu k životu.
Svoje skúsenosti z tejto oblasti opisuješ v knihe Anjel pre Floriána. Ktorou postavou tam predstavuješ seba?
Takmer všetky. 😊Klienti, o ktorých sa starala hlavná hrdinka Cecília, boli mojimi zverencami, alebo klientmi mojich priateliek. Čítala si ju, tak vieš, že závažnosť diagnózy opatrovateľka zvládne. Horšie je, keď sa stretne s nadradenosťou rodiny, ktorá si ju nezriedka pomýli s dievčaťom pre všetko.
Ako sa dobíjaš po dvoch týždňoch opatrovania seniorov?
Po tejto otázke sa mi okamžite vybavilo synovo objatie. 😊Dobíja ma i materinský jazyk, či prechádzka, alebo film.
Čomu sa okrem písania venuješ? Aké máš koníčky, záujmy?
Usmievam sa, lebo som pohľadom automaticky zaletela ku košíku s vlnou a ihlicami. Štrikujem, háčkujem, vyšívam. Z pasívnych koníčkov je to bohužiaľ sledovanie správ. Často si s nostalgiou zaspomínam na časy, kedy som netušila, kto je v našej krajine ministrom ktorého rezortu, či predsedom parlamentu. Nevedela som nič o politických stranách, dokonca som nepoznala rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. 😊Asi nebol až taký markantný ako je dnes.
Zatiaľ sme podrobnejšie spomenuli dve tvoje knihy a čo tie ďalšie?
Knihu Karanténa som začala písať keď som sa sama v jednej ocitla. Viem, pre každého to boli ťažké časy, ale niektoré veci mi skrátka nešli do hlavy. Ako to, že som hrozbou, keď idem po mesiaci zo samoty, kde som bola v kontakte s jedným človekom, ktorý je pri mojom odchode v zvyčajnej kondícii? Ako to, že ma môžu zavrieť, a v spoločnosti iných ľudí ohroziť moje zdravie? Následne sa v našom štáte i vo svete začali diať veci, ktorých sa ľudia báli viac, ako Covidu-19. Ale odbočila som. Celú tetralógiu som napísala z pohľadu muža. Som Boris, bývalý kriminalista na výsluhovom dôchodku a som… povedzme, že veľký beťár s ešte väčším egom. Mám kamaráta, s ktorým okrem báb mudrujeme o politike, Korone, o vzťahoch.😊
Do tejto tetralógie ktorá mala byť pôvodne jednou knižkou som okrem humoru vložila i údaje o prebiehajúcej pandémii spolu s číslami, nariadeniami i politickými tančekmi, aby sme na ne nezabudli. Posledná časť s názvom Homo Dezolát je už vo vydavateľstve.
Hľadá sa chlap s veľkým … má zaujímavý názov. Ako vznikol?
Väčšinou mi názov knihy napadne ako prvý. Tentoraz som pôvodný (Byť ženou je fuška) zmenila až pri záverečných korektúrach. Páčila sa mi predstava, čo si čitatelia po troch bodkách predstavia. A samozrejme, takmer nik si to srdce pod textom nevšimol.😊
Ďalšou zaujímavou knihou je Pedofil. Je podľa skutočnej udalosti? Odkiaľ si čerpala? Ak to nie je tajné.
Sedela som pred telkou a zachytila informáciu, že policajti zadržali muža, ktorý sedel na lavičke vedľa školy. Prišlo naň udanie. Dodnes si spomínam na ten čudný pocit v žalúdku. Som si vedomá, že sa dejú zlé veci, ale ako to, že tak ľahko podozrievame, udávame a vynášame rozsudky, bez toho, aby sme si uvedomili následky? V tejto knihe som sa chcela zastať mužov, od ktorých veľa očakávame, no zakázali sme im toľko vecí. Napríklad: Je úplne normálne, keď žena objíme cudzie dieťa. Vieš si predstaviť, že by to spravil muž? No a… od myšlienky nebolo ďaleko k činu. Viacerí známi ma odhovárali od názvu, ale napriek tomu som sa ho nezriekla. Veď ak nás znechutí názov, ako môže takáto neoprávnená nálepka poznačiť človeka?
Zatiaľ ti vyšlo štrnásť kníh.
Ktoré by si odporúčala čítať postupne zaradom?
Ktoré nadväzujú na seba? Nech nie sú čitatelia zmätení.
Keďže rada primiešavam hrdinov predchádzajúcich kníh do tých ďalších, odporučila by som čítať ich od najstarších. V čase, keď som bola ešte len čitateľkou som často premýšľala, čo sa s hlavnými hrdinami po záverečnej bodke stalo. Takto sa o živote mojich knižných hrdinov dozviete i po zatvorení knihy.😊
Na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti? Máš pre tvojich fanúšikov pripravené prekvapenie?
Pravdaže. 😊Práve píšem šestnástu knihu, ktorá sa bude volať Záblesky. Je o reinkarnácii. O jednej duši, ktorá sa rodí v inom tele, s inými starosťami, radosťami a samozrejme s túžbami po niečom inom, pretože… čo si budeme navrávať, nespokojnosť je našou prirodzenou súčasťou. Prvá hrdinka žije v Uhorsku, v roku 1733. Volá sa Bernadett a po páde z koňa, svet pozoruje z invalidného kresla. Sníva o nohách, ktoré by tancovali, o láske, o samostatnosti, ale úplne najviac túži po pozornosti rodičov. To všetko v ďalšom živote dostane. Žiaľ vo väčšej dávke, ako si priala.
Čo chceš odkázať čitateľom tohto článku a priaznivcom čítania kníh?
Kniha je úžasná vec. Podporuje našu fantáziu, povzbudzuje, poteší, poučí, vystríha, rozosmeje i rozplače. Často pôsobí ako ten najlepší terapeut. Pri knihe nikdy nezmeškáte čas vysielania a vždy na vás počká ako ten najtolerantnejší priateľ. Ľudstvo vynašlo kopu prevratných vynálezov, ktoré nám spríjemňujú život, no myslím si, že tým najprevratnejším je práve kniha, preto nezabúdajme na literatúru a nevyraďme ju zo svojho života.
Čo by si poradila – odkázala nádejným spisovateľom?
Milí začínajúci autori! V prvom rade sa nenechajte odradiť prvým neúspechom, či kritikou. Píšte s láskou, úprimne a zo srdca, nie z túžby po sláve. Verte, že vaše úsilie raz prinesie ovocie.
Všetkým, čitateľom, i autorom prajem šťastný život plný radosti.
S láskou vaša Mária Blšáková
Kontakt:
email: albertkaLM@gmail.com
FB: Mária Blšáková-autor
Všetky knihy do Márie Blšákovej vydané podľa poradia. Môžete si ich zakúpiť v knihkupectve Martinus
Otázky spracovala Iveta Bartalová