Posudzovačnosť a súcit

Posudzovačnosť so Súcitom kráčajú po ulici a zrazu sa Posudzovačnosť zadíva na mladého chalana a krúti hlavou: „On je opitý. Že sa nehanbí takto cez deň chľastať. Nerozumieť mu, čo rozpráva. Idem od neho preč.“

Súcit: „Prestaň ho posudzovať. On je chorý. Prekonal mozgovú príhodu. On za to nemôže.“

O chvíľu prichádza žena, ktorá si rukou upraví rozstrapatené vlasy.
Posudzovačnosť jej pozrie do tváre a hovorí: „Ty sa nevieš učesať? To sa nehanbíš vyjsť na ulicu neupravená?“ Žena odvráti zrak a Súcit zbadá v jej očiach slzy. Žena potichu hovorí: „Som rada, že mi konečne narástli vlasy. Chemoterapia mi dala riadne zabrať.“ Súcit chytila ženu za ruku a zaželala jej skoré zotavenie sa po náročnej liečbe. Žena odpovedala: „Ďakujem aj za môjho syna. On sa pred mesiacom prebral z kómy.“

Posudzovačnosť číta na internete príbeh jednej rodiny, ktorá potrebuje peniaze na kúpu pomôcok pre hendikepované dieťa.
Je pohoršená a z jej úst vychádzajú tieto vety: „Čo si tí ľudia myslia, že im budeme dávať peniaze, aby si oni mohli užívať? Zneužívajú svoje decko na to, aby im iní dávali peniaze. Fuj, že sa nehanbia.“

Súcit ju zahriakne: „Prestaň konečne posudzovať. Veď pozri, toto dieťa je nevládne. Vyžaduje nepretržitú starostlivosť. Nevie rozprávať, nechodí.“

Súcit si všimne, že pod článkom je napísané číslo účtu a hovorí: „Aha, poď, pomôžeme tomu dieťaťu. Pošleme peniaze a povieme aj kamarátom, nech aj oni prispejú. Určite to tej rodine pomôže.“

Posudzovačnosť zahanbene sklopí zrak.

Súcit ju chytí za ruku a hovorí: „Buď vďačná za to, že si zdravá, a ak môžeš, pomáhaj. Ešte nevieš, ako sa môže zmeniť tvoja životná situácia. Možno raz ty budeš potrebovať pomoc.“

Iveta B.