Viem, čo je bezradnosť, a preto pomáham
Napísané v auguste 2015
Kde bolo – tam bolo, bolo raz jedno dievča. Malo svoje túžby a sny ako každé iné v jej veku. Ako roky pribúdali, z dievčatka vyrástla mladá žena. Túžby a sny ostali, len sa trochu zmenili. Už nesnívala o bábike, ale dieťatku a rodinke. Sen sa jej jedného krásneho júlového dňa splnil… ale hneď prišlo aj kruté prebudenie zo sladkého sna. Jej dieťatko nebolo zdravé. Začal boj o život. Postieľka pripravená na ten najvzácnejší poklad dlho čakala opustená… Keď sa v nej malý batôžtek konečne udomácnil, pre maminku nastali tvrdé časy reality. Postarať sa o dieťa, ktoré je ťažko postihnuté, pomoc v domácnosti žiadna, informácie nedostupné… napriek všetkému sa dokázala postarať o svoj poklad. Jej vankúš často zmáčaný slzami bol nemým svedkom jej boľavého srdiečka. Napriek nepriazni osudu, ktorý bol veľmi necitlivý a nedoprial jej tešiť sa z ďalšieho potomka, nestratila optimizmus a bojuje statočne. Bojuje nielen za seba a svoj poklad. To by bolo pre ňu málo. Náplňou jej dní je okrem starostlivosti o jej poklad, domácnosť či chorého manžela pomoc pre iných. Áno, nájde si čas pre boliestky cudzích ľudí. Nájde čas a pomáha… a je dušou nášho – vášho časopisu. Milí čitatelia, dovoľte mi, aby som Vám predstavila Ivetku Burianekovú.
Ivetka, ľudia sa v dnešnej dobe rady ospravedlňujú tým, že nemajú na nič čas. Ty však zvládaš toho viac než dosť. Ako je to možné? Nestačím rozmýšľať nad tým, či mám alebo nemám čas. Každý máme toľko času, koľko ho chceme mať. Je to len na našom rozhodnutí. Môj deň má tiež 24 hodín, presne tak ako deň každého iného človeka. Podľa mňa je veľmi podstatné nastaviť si priority, to, čo je pre nás najdôležitejšie, tomu sa máme venovať najviac. Žiť prítomným okamihom. Neodkladať veci na zajtra, víkend na… na neurčito, pretože nikdy sa im nebudeme venovať tak dôkladne ako v tom okamihu, keď ich máme riešiť.
Nie je tajomstvom, že za úspechom časopisu stojíš aj Ty. Čo bolo podnetom pre jeho vznik? Vždy som túžila mať vlastný časopis. Najskôr som začala pracovať na brožúrke, v ktorej mali byť rôzne informácie ohľadom pomoci pre inak obdarených. Veľkým posunom bolo stretnutie s Monikou Ponickou. Monika Ponická k nám prišla na „kolaudáciu“ plošiny, ktorú nám vyrobila na mieru firma Spig, v ktorej pôsobí. Páčili sa jej moje stránky burko.sk, kde boli články o príspevkoch z UPSVaR, zoznam nadácií a veľa iných informácií. Najskôr chcela, aby som jej urobila kalendár s ich pomôckami a doplnením informácií o pomoci pre ťažko zdravotne postihnutých. Mne sa to nepozdávalo a pripravila som jej koncept časopisu. Keďže bola mojím nápadom nadšená, začali sme spolu tvoriť. Splnil sa môj jeden veľký tajný sen – mať svoj časopis.
Viem, že si skromná a sama by si to tu nespomenula, preto sa Ťa opýtam na Siedme nebo, kde si napriek tomu, že sama potrebuješ pomoc, vysnívala splnenie snov pre iných. Je mi ťažko na srdci, keď vidím, ako sa trápia rodiny, ktoré nemajú oporu vo svojich najbližších. A najviac ma trápi, keď trpia nevinné detské duše. Príbeh Katky a jej synčeka Paťka ma veľmi zaujal. Už si preskákali toho veľa. Paťko má vážne zdravotné problémy. Katka nemá partnera, ktorý by jej pomohol. Nemala som nad čím rozmýšľať, jednoznačne potrebovali pomoc a stále ju potrebujú. Táto žienka ma veľmi nabíja. Keď mi je ťažko, spomeniem si na ňu. Keď to zvláda ona, prečo by som nemala ja. Tak isto ma vždy vedeli „naštartovať“ príbehy rodín, ktoré boli odvysielané v relácii Modré z neba a V siedmom nebi.
Prečo pomáhaš iným? Nakoľko mám sama ťažko postihnuté dieťa a viem, aké bolo pre mňa náročné vysporiadať sa s myšlienkou, že mám dieťa, ktoré nikdy nebude zdravé a viem, aké ťažké bolo hľadať informácie ohľadom pomoci zlepšenia zdravotného stavu, tak som sa rozhodla posúvať ďalej to, čo pomohlo mne. Teraz to majú mamičky ľahšie, keďže veľa informácií nájdu na internete. Spolu sa „stretávajú“ na facebooku, komunikujú prostredníctvom mailov, majú rôzne kluby, kde sa môžu stretávať a vymieňať si informácie o dostupnej liečbe, vymeniť si skúsenosti a trocha sa odreagovať… Ja som tie možnosti pred 15 rokmi nemala. Nemala som po ruke žiadne informácie ani človeka, ktorý by prechádzal tým, čím ja a vedel mi poradiť.
Je leto, ako ho tráviš? V júli sme oslavujeme Katkine narodeniny. Vždy sa teším, pretože pravidelne k nám chodievajú dve moje najlepšie kamarátky s deťmi. Vtedy býva u nás poriadne veselo. Veľa sa smejeme, zabávame s deťmi, užívame si život. Chodievame do prírody, na záhrade opekáme alebo varíme guláš. Katka pozitívne vníma takéto spestrenie. Ak je vonku neznesiteľne horúco, schováme sa do izby, kde je príjemný chládok – tam je nám fajn . Nakoľko bývame v horskom prostredí, kde býva leto krátke, užívam si ho plnými dúškami. Milujem, keď si ráno môžem sadnúť na hojdačku a počúvať spev vtáčikov. Dýchať čerstvý vzduch a dobíjať baterky na slniečku… Čo viac si môžem želať? Snáď ešte toľko, aby sme boli všetci zdraví, aby sa zdravotný stav najbližších členov rodiny nezhoršoval.
Ivetka, čo odkážeš našim čitateľom? Život je krásny, užívajte si prítomný okamih. Buďte šťastní so svojimi najbližšími a tešte sa z maličkostí. Mne to pomáha. Nemám ,,veľké oči“, k môjmu šťastiu stačí ozaj málo. Som spokojná s tým, čo mám a čo nemám, to mi nechýba. Môj hodnotový rebríček obsahuje ozajstné hodnoty a nie materiálno či honbu za mamonom. Dôležité je naučiť sa tešiť z obyčajných maličkosti.
A na záver 5 naj
Najkrajší zážitok – Keď vidím moje dieťa spokojné, ako tichučko leží v posteli a díva sa na mňa veľkými okáľmi.
Najobľúbenejšie jedlo – Plnená paprika Najobľúbenejší nápoj – Čistá voda
Najobľúbenejšia pieseň, skupina, interpret – juhoslovanské piesne, Robo Kazík
Najobľúbenejší citát alebo kniha – Rada čítam knihy od Doreen Virtue, ale aj Šlabikár šťastia od P. Baričáka.
Ivetka, ďakujem Ti pekne za rozhovor. Celej rodinke prajem veľa zdravia a spokojnosti. Tebe veľa síl pri plnení každodenných povinností a množstvo inšpirácie pri tvorení časopisu.
M. Z.
Môj príbeh v časopise nájdete tu.
…………..
Archív časopisu Inak obdarení nájdete tu.
…………..
…………..
…………..