Keďže podľa zákona sú všetky deti vzdelávateľné, aj ja musím chodiť do školy. Aj by sa mi to páčilo ísť do kolektívu, mať spolužiakov, no môj zdravotný stav to veľmi nedovoľuje. Mama radšej v škole vybavila, aby pani učiteľka chodila k nám domov. Je to pre nás obidve lepšie, mama ma nemusí obliekať, voziť v zime alebo v daždi do školy. Nemusí baliť odsávačku, chystať kŕmenie,
viac oblečenia, plienky, lieky pri zhoršení epileptických záchvatov. Toto všetko je pre nás povinná výbava pri odchode z domu.
Pani učiteľka je veľmi milá. Mávame spolu muzikoterapiu. Hrá na hudobných nástrojoch. Páči sa mi, keď počujem zvuk triangla. No aj jemné bubnovanie na bubon je príjemné. Do mojej ruky vloží paličku a spolu bubnujeme.
Raz sa mi podarilo buchnúť do bubna lakťom. No to bolo skôr z toho, že som bola rozrušená a dostala som záchvat. Nekoordinované pohyby sú u mňa časté. Rada počúvam spievať pani učiteľku. Kým som nemala tracheostomiu, zapájala som sa aj ja a spievali sme spolu detské pesničky.
Mama nás sleduje, ako sa spolu učíme. S pani učiteľkou skonštatovali, že som spoločenská a rada sa zapájam do aktivít. No škoda, že nemôžem chodiť, že si sama neviem sadnúť. To by ste sa čudovali, čo všetko by som vám ukázala a vedela robiť.
Školský rok prešiel veľmi rýchlo. Prišla pani učiteľka. Sadla si ku mne, chytila ma za ruku a povedala: „Katka, doniesla som ti vysvedčenie. Si vyznamenaná.“
Mama je dojatá. Moje vysvedčenie dvíha zo stola a prezerá ho.
Aj ona ma pochválila. Poďakovali sme sa pani učiteľke za príjemné chvíle v tomto školskom roku a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné vyučovanie.
Už sme si naplánovali vychádzky v prírode, ale aj posedenie v našom altánku, keď bude pekné počasie. Ak bude pršať, budeme vo vnútri znovu počúvať hudbu, spievať pesničky alebo praktizovať rôzne terapie. Pani učiteľka sľúbila, že nás v novom školskom roku prekvapí s novými pomôckami. Už sa neviem dočkať.
