Sesternička Veronika sa mi prišla pochváliť: „Katka, pozri, mám nalakované nechty.“
Pýtam sa jej: „Kto ti ich tak krásne nalakoval?“ No ona ma nepočuje. Tak moja mama zopakovala túto otázku.
Odpovedá: „Predsa Ľudka.“
Ja som sa pozrela na mamu a ona hneď z mojich očí vyčítala prosbu. „Ľudka, poď Katke nalakovať nechtíky,“ počujem, ako hovorí.
Sledujem Ľudku, ako prichádza ku mne aj s farebnými fľaštičkami. Cítim krásnu vôňu. Aj ja chcem takú voňavku. No nikto moje prianie nepočuje.
Nevadí, stačí mi, keď budem mať krásne nechty.
Mama ma berie na ruky. Pýta sa ma, ktorý lak sa mi páči. Ukazujem na bledožltý. Ľudka hovorí, že mi na ten žltý dá čierne bodky. Sedím ako päť peňazí. Som úplne potichu, len mušku počuť bzučať. Mama sa smeje, že ani nedýcham. Taká som pokojná. Áno, som, lebo sa mi venujete a aj ja budem krásavica. Keď Ľudka dokončí svoju prácu, všetci obdivujú moje dlhé prsty a nádherné nechty.
Teta Klaudia doniesla gumičky a sponky do vlasov a spolu s Johankou mi ich skúšajú pripnúť na moje kratučké vlásky. Škoda, že ma mama pravidelne strihá úplne nakrátko. Vyzerám ako chlapec. No ona hovorí, že pre ňu je to praktické a má pravdu. Ja neviem pregĺgať a všetky sliny a hlieny mi stekajú na vankúš a ak by som mala dlhé vlasy, boli by mokré. Mama má ušetrené ošetrovanie vlasov. Keďže iba ležím, s dlhými vlasmi by som sa potila a bolo by to pre mňa nepríjemné. Mala by som ich často dochlpené.
No ale aj tak závidím dievčatám tie krásne vrkoče, ale aj dlhé rozpustené vlasy.
Každý, kto ma vidí, chváli moje oči. Jeden pán doktor raz povedal: „Zaujímavé, že tieto inak obdarené detičky majú nádherné oči a dlhé mihalnice.“
Mama si odvtedy všíma všetky deti a naozaj sa utvrdzuje v tom, čo hovoril ten lekár. Mama je hrdá, že som krásavica.
Ocko hovorí: „Katka, ty kebyže si zdravá, tak je z teba modelka.“
