Embólia sa vrátila
Mama mi hovorí: „Katka začína sa jedno z najkrajších období v roku. Je advent.“
Spolu s mamou sa začíname pripravovať na Vianoce. Ja spokojne ležím v postieľke a sledujem ako mama pečie koláčiky.
Cítim krásnu vôňu škorice, ale aj vanilky. Ocko prišiel ku mne a pohladkal ma na líčko.
Počujem ako hovorí mame: „Jéj, aké fajné rožteky si napiekla.“ A už maškrtí. Škoda, že nemôžem ochutnať nič sladké.
Dnes bol krásny deň. Zavŕšime ho kúpaním sa vo vani a uspávankou. Bárka mi robí spoločnosť.
Ráno sa zobudím. Počujem ako mama volá pani doktorke. Čo sa deje? Veď mne nič nie je. Som v poriadku.
Zrazu dostávam záchvat. Som rozrušená. Mama nevie čo skôr robiť. To ockovi je zle.
Prišla k nám pani doktorka a hneď zavolala záchranku.
Ocko prekonal druhú pľúcnu embóliu.
Je veľmi slabý, ťažko dýcha.
Tak rada by som mu povedala: „Ocko, všetko bude dobre, ja sa o teba postarám, keď prídeš z nemocnice domov.“
Zrazu sme zostali s mamou samé dve.
Mňa bolí hlava. Zasa mám záchvat.
O chvíľu znova.
Čo sa to deje?
Prečo ma bolí celé telo? Aj dýcham ťažko.
Mama ma odsáva.
Chytá mi čelo. Meria teplotu. Len si povzdychne: „ 39,5°C“.
Čo robiť? Volať záchranku alebo ísť do nemocnice? Na chvíľu odbehla preč. Už je tu a chystá mi veci. Oblieka ma.
Kde ideme? Počujem uja suseda ako štartuje auto. Ide s nami do Nitry do nemocnice.
Zasa som chorá. Lekár hovorí mame, že mám zápal priedušiek. Ostávam v nemocnici.
Prečo musím byť v nemocnici? Plačem. Mama kde si? No o chvíľu som ticho. Spím.
Musím veľa spať, aby som sa rýchlo vyliečila. Mama, mama kde si? A čo je s ockom? Kde je? Kedy prídete pre mňa?
Počujem vianočné pesničky. Už sú asi Vianoce a ja som ešte stále tu.
Prečo? Jéééééééj, počujem mamin hlas. Ona prišla. Áno. Áno berie ma na ruky. Ideme domov.
Doma je teplúčko a ako sa teším, že som už okúpaná a navoňavkovaná. Moja postieľka je najkrajšia.
Vo vedľajšej izbe vidím niečo pekné svietiť. Mama otvorila dvere a ukázala mi stromček.
Už sú tu Vianoce.
Aj ocko je už doma z nemocnice. Je mu lepšie.
Budem na neho dávať pozor.
