Vďaka počítaču máme veľa kamarátov
Keď mama doniesla prvý krát domov notebook, pochválila sa môjmu krstnému – jej bratovi.
Môj krstný sa jej opýtal či má v ňom všetko nainštalované. Ona nevedela čo sa jej to pýta.
Myslela si, že ho môže len zapnúť a bude fungovať ako televízor.
Postupne sa zoznamuje s funkciami počítača.
Ja som vždy ako v siedmom nebi, keď ma zoberie k sebe. Sedím jej na kolenách.
Pred nami obrazovka počítača a ja sa potichu dívam, ako sa učí pracovať vo worde alebo tvoriť stránky.
Obdivujem jej trpezlivosť a húževnatosť.
Kým neurobí čo chce, od počítača neodíde. A ja jej v tom pomáham.
Som jej veľkou inšpiráciou.
Mama má veľa kamarátok, ale aj príbuzných, s ktorými je v kontakte len občas.
Sú zvedaví ako sa nám darí. Mama nestíha a ani sa jej nechce každému zvlášť vypisovať, tak vytvorila denník na svojom webe.
Skoro každý týždeň píše čo sme prežili a ako si vieme uľahčiť život.
Denníček číta veľa ľudí a mama si vďaka nemu našla nové kamarátky.
Počujem ťuknutie správy. Mama číta: „Ahoj Ivka, mám syna Mareka, ktorý má také isté diagnózy ako tvoja Katka. Čo myslíš mohli by sme byť kamarátky?“
Mama je dojatá a hneď odpisuje: Ahoj Anka, jasne budem veľmi rada.
Teta Anka s Marekom bývajú od nás dosť ďaleko. Teším sa, keď pôjdeme k nim na návštevu.
Ďalší email mama dostala od inej maminky chorého chlapčeka. Teta Monika má syna Mateja.
Dohodli si stretnutie o nich doma. Bývajú v Kremnici. Tiež dosť dlhá trasa. No aspoň si urobíme výlet.
Mama mi hovorí: „ Katka budeme mať návštevu.
Príde k nám teta Katka, ktorá chce vidieť ako sa s tebou hrá Bárka.
Čo myslíš povieme a ukážeme jej ako ti Bárka pomáha?“
Ja hneď žmurkám očami: „ Áno, mama teším sa.“
Ďalšia teta Katka chce vedieť viac o bazálnej stimulácii. Volala mame, či môže prísť k nám.
Počujem ako sa rozprávajú o tom, že teta bude robiť diplomovku o tejto terapii a keďže mama ju so mnou doma praktizuje, rada by v nej spomenula nás.
Potrebuje konkrétnych ľudí, ktorí to robia.
Denník je úžasný. Mama píše o všetkom.
Najviac som na ňu hrdá, keď jej iné mamičky poďakujú za pomoc a hlavne psychopodporu, lebo vedia že nás je viac s podobným osudom.
