Čo mám rada
Je jar. Slnečné lúče nás lákajú byť čoraz viac vonku. Mama ma dala do hojdačky, aby som lepšie videla ako sa po dvore naháňajú psíčkovia.
Robia mi spoločnosť. Občas sa zastavia. Zneistejú keď počujú ako ťažko dýcham. No a akí sú zvedaví, keď ma mama odsáva.
Akonáhle som v pohode, prídu ku mne a chcú ma oblizovať. Škoda, že ma rúčky neposlúchajú. Tak rada by som ich pohladkala.
Vyšli sme na záhradu. Jarné slniečko prebúdza aj prírodu. Stromčeky na záhrade začínajú kvitnúť.
Mama sa teší, keď budeme oberať ovocie a robiť pre mňa výživu. Veľmi mi chutí jablková s jahodami a piškótami.
Každý deň mixuje ovocie a dáva mi striekačkami rovno do žalúdka cez PEG. Na obed mi zasa varí polievku so zeleninou z našej záhrady.
Ležím v kočíku a počúvam bzukot včiel.
Opeľujú kvietky. Občas začujem vtáčikov ako krásne štebocú. K ich koncertu sa pripájajú naše holuby.
Potíšku sledujem všetko čo sa deje okolo mňa.
Kozičky nepočuť. Už ich nemáme. Mama spomenula lekárke, že mi dáva kozie mlieko. Tej sa to nepáčilo. Bola zhrozená.
Kozie mlieko vraj škodí.
Neprospieva malým deťom. Nesmie mi ho dávať.
Mama sa zľakla, a s nevôľou radšej kozičky dala preč.
Mne začala dávať obyčajné kravské mlieko od susedy.
To je tiež dobré.
Nepriberám. Nerastiem. Stále som ako malé bábätko a to už mám šesť rokov.
Šesť rokov – šesť kilo. Pán doktor neurológ povedal mame, nech mi dáva nutridrinky.
Vraj mi pomôžu a budem priberať. No sklamala som ju.
Môžem ja za to, že mi nechutia?
Dá mi len trošku a už ma bolí bruško. Vraciam. Mám veľa slín v ústach. Mama ma odsáva každú chvíľku.
Mama mi radšej varí domáce jedlo. Raz mi skúsila dať bryndzové halušky.
Ocko ich zbožňuje. Asi som po ňom, lebo aj mne veľmi chutia. Teraz ich mávame často.
Mám rada aj detskú krupicu. Mama zvykne kupovať všelijaké umelé kaše. No niet nad domácu stravu.
Moja mama varí najchutnejšie jedlá.
Aj keď to neviem posúdiť, lebo som ústami nikdy ešte nejedla, no aspoň nič nevyvrátim.
